reklama

Za každými dverami sa ukrýva prekvapenie

Moji drahí, už niekoľko rokov sa pohrávam s myšlienkou začať písať knihu – knihu o úsmevných príbehoch, ktoré napísal sám život v jednej neveľkej obci.  Niekde začať treba a tak namiesto knihy, začínam tu – na svojom prvom blogu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Patrí sa začať úvodníkom – ja opäť inak. Nech sa páči, môj posledný článok v našich obecných novinách. Pre mňa pracovne nazvaný „ odchodník“. 

Je veľa miest, veľa čarokrásnych zákutí a pohorí, veľa dediniek na našom Slovensku, ale len jedna je taká. Je malá rozlohou, ale veľká srdcom, bohatá umením a kultúrou svojho ľudu. Naša dedina Párnica. Tento krásny kút Slovenska, pokrytý starými stromami, popretkávaný zurčiacimi potôčkami mi prirástol k srdcu. 

Keď som v roku 2006 nastúpila ako párnická richtárka, bola som mladá, neskúsená, pre väčšinu z vás cudzia. K svojej práci som vždy pristupovala veľmi zodpovedne. Zodpovedne voči dôvere, ktorú ste mi vtedy ako neznámej žene dali, zodpovedne voči vám všetkým, ale predovšetkým zodpovedne voči sebe samej. Byť čestná, spravodlivá, úprimná, konajúca v prospech dobra vás. Takou richtárkou som chcela byť a myslím, že takou som aj bola.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Počas mojej 12-ročnej práce som sa stretla s mnohými situáciami, ktoré som zažívala po prvý krát. Veľakrát bolo treba urobiť rozhodnutia, ktoré vôbec neboli ľahké a niesli so sebou veľkú zodpovednosť. Bola to pre mňa najťažšia cesta, ale zároveň aj jedna z najkrajších. Vidieť, ako dedina rastie, ako sa pomaly mení zo stagnujúcej dediny na dedinu modernú, dedinu atraktívnu pre mladých ľudí a zaujímavú pre turistov bol ten najkrajší pohľad.

To všetko však mohlo fungovať len vďaka vám – vďaka ľuďom, ktorí sú dušou tejto dediny. Vďaka vášmu nadšeniu, trpezlivosti, oddanosti, zanieteniu a veľkému srdcu. Robiť veci len tak. Pre dobrý pocit, pre úsmev a radosť z tých jednoduchých vecí. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Dnes môžem len ďakovať za to obrovské šťastie, že som mohla byť jednou z vás. 

Príde však čas kedy sa niečo končí a niečo nové opäť začína. A pre mňa prišiel ten čas práve teraz. Čas, kedy u mňa zhasínajú túžby po materiálnych potrebách a naopak rozsvecujú sa túžby, ktorých sa nedá nabažiť. Potrebujem viac cítiť blízkosť, vidieť nehu v očiach iných, viac sa smiať a dotýkať sa, viac si uvedomovať to, čo nás robí ľudskými bytosťami. Bez ohľadu na spoločenské postavenie, na vek, na náboženské vyznanie, potrebujem niečo čo nemá váhu ani tvar, nemá vôňu ani farbu, ale má tú úžasnú životodarnú silu a všadeprítomné teplo. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Dovoľte mi milí Párničania, aby v čase adventu som nám zaželala , aby sme každý deň mali príležitosť začať „dávať“, vravieť „áno“ a podávať pomocnú ruku „ len tak“. Aby sme úprimne a otvorene hovorili o tom čo si myslíme, ale zároveň aby sme našli rovnováhu v láskavosti a prijatí. Aby sme sa vedeli tešiť a prejavovať vďaku za všetky „ obyčajné veci“.

Do nového roka 2019 vykročme s pevným zdravím, so snami v očiach a s úsmevom na tvári. . . . .

Milada Antalová

Milada Antalová

Bloger 
  • Počet článkov:  9
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som žena, matka, manželka. Taká obyčajná a predsa len originál. Až po 40-tke som zistila, že život treba žiť, voňať, chutnať v každom momente, v každej malej chvíli. Tu a teraz. Nie bolo, nie bude. Každý deň je plný malých, neskutočne nádherných zázrakov, vďaka ktorým mám úsmev na tvári a teším sa na každé jedno ráno. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

750 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu