Milada Antalová
Keď negatívne je vlastne pozitívne
Naše ubytovacie zariadenie je takmer plné. Dni sa pomaličky dostávajú do normálu. Ak sa vôbec táto situácia dá tak nazvať.
Som žena, matka, manželka. Taká obyčajná a predsa len originál. Až po 40-tke som zistila, že život treba žiť, voňať, chutnať v každom momente, v každej malej chvíli. Tu a teraz. Nie bolo, nie bude. Každý deň je plný malých, neskutočne nádherných zázrakov, vďaka ktorým mám úsmev na tvári a teším sa na každé jedno ráno. Zoznam autorových rubrík: Nezaradené, Súkromné
Naše ubytovacie zariadenie je takmer plné. Dni sa pomaličky dostávajú do normálu. Ak sa vôbec táto situácia dá tak nazvať.
18. apríla – sobota. Dovolím si ráno pospať o čosi dlhšie. Odchádzam do práce skontrolovať všetky povinné papiere.
16. apríl – ráno sa mi dosť ťažko vstáva. Noc bola veľmi dlhá. Musím utekať do práce, ubytovaním naše povinnosti nekončia.
Pohľad zo strany ubytovateľa. Deň 1. Je streda 15. apríl. Moja dcéra Simonka má dnes narodeniny – 19 rokov.
Pohľad zo strany ubytovateľa. Deň 0. V januári sme všetci hltali správy o výstavbe nemocnice vo Wu-Chane za pár dní.
Moje permakultúrne putovanie - II. časť . Môj vlastný príbeh o tom, ako som sa zoznámila s permakultúrou.
Moje permakultúrne putovanie v troch častiach. Môj vlastný príbeh o tom, ako som sa zoznámila s permakultúrou.
Dnes sme vo svojich domácnostiach zapálili štvrtú adventnú sviečku - anjelskú, alebo tiež nazývanú sviečka lásky a viac ako inokedy si uvedomujeme príchod Vianoc.
Moji drahí, už niekoľko rokov sa pohrávam s myšlienkou začať písať knihu – knihu o úsmevných príbehoch, ktoré napísal sám život v jednej neveľkej obci. Niekde začať treba a tak namiesto knihy, začínam tu – na svojom prvom blogu.